Krátka definícia pracovného úrazu:

je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Už podľa tejto definície nám je vysvetlené, že ako pracovný úraz sa nepovažuje u bežných zamestnancov (vyjmeme odtiaľto ľudí vykonávajúcich činnosť obchodných zástupcov a homeoffice, tzv. práca doma) úraz, ktorý vznikol počas cesty do zamestnania alebo z neho, počas stravovania, ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení ani cestou na ne a späť.

Ak sa Vám už akýkoľvek úraz v práci stane, dôležité je bezodkladne oznámiť vznik takejto situácie svojmu vedúcemu zamestnancovi, ten následne kontaktuje bezpečnostného technika, samozrejme prihliadať na povahu a rozsah zranenia a v rámci možností v danom okamihu spísať hlásenie pracovného úrazu do knihy úrazov, ktorá sa nachádza na každom pracovisku.
Samozrejme pri šetrení vzniknutého pracovného úrazu sa prihliada na okolnosti vzniku úrazu, prítomní na mieste vykonajú úkony, ktoré zabránia zhoršeniu situácie a vzniku ďalších škôd, ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia a ak je to potrebné, vypnú energetické médiá.

Do knihy úrazov zapíšeme nasledovné: dátum, čas, meno zraneného, prípadný svedkovia úrazu, krátky popis ako sa úraz stal a ktorá časť tela je zranená, každý spomenutý sa pod vyjadrenie vlastnoručne podpíše.
Následne ak si to povaha zranenia vyžaduje, tak zamestnanec odchádza na lekárske ošetrenie. Ak nie je nutné lekárske ošetrenie a zamestnanec je schopný vykonávať ďalej svoju pracovnú činnosť, ostáva na pracovisku. Zápis v knihe úrazov v tomto prípade slúži, ak by sa zamestnancovi zhoršil zdravotný stav v súvislosti s daným úrazom, ako podklad pre spísanie hlásenia o registrovanom pracovnom úraze pre inšpektorát práce, inak sa toto hlásenie nevypisuje.

V prípade, že sú povaha a rozsah zranení rozsiahlejšie a vyžadujú PN dlhšie ako 3 kalendárne dni, ide o registrovaný pracovný úraz, v takomto prípade do 8 kalendárnych dní od kedy sa úraz stal, je zamestnávateľ povinný hlásiť tento pracovný úraz na inšpektorát práce (hlásenie o registrovanom pracovnom úraze) a sociálnu poisťovňu.
V prípade vzniku smrteľného pracovného úrazu sa okamžite kontaktuje miestu príslušný inšpektorát práce.

Napriek týmto informáciám je vždy jednoduchšie predchádzať akýmkoľvek úrazom na pracovisku. Dôležitá je najmä prevencia a to organizovanie pravidelných školení BOZP a OPP, kde sa zamestnanci informujú ako o konkrétnych rizikách na pracovisku, tak aj o tom akým spôsobom im predchádzať nie len obozretnosťou, ale aj pravidelným a správnym používaním osobných ochranných pracovných pomôcok.

Alkohol sa po požití dostáva z tráviaceho traktu do krvi. Pretože sa fyziologicky v organizme nevyskytuje, je to cudzorodá látka a telo sa ju snaží odbúrať.

Záleží na mnohých faktoroch, ktoré ovplyvňujú rýchlosť, s akou sa alkohol z tela vylúči. Alkohol sa z nášho tela vylučuje dychom, potom a močom. Rýchlosť odbúravania alkoholu v tele uvádza odborná literatúra na 0,085 g (u žien) a 0,1 g (u mužov) alkoholu na 1 kg hmotnosti za 1 hodinu. Na rýchlosť vstrebávania alkoholu má vplyv tiež to, či sme vopred jedli alebo nie. Je všeobecne známe, že ženy, deti, ľudia vyššieho veku, ľudia trpiaci niektorými chorobami alebo ktorí sú liečení určitými liekmi, odbúravajú alkohol pomalšie.

Kto sa pred oslavou dobre naje, dosiahne iba to, že promile alkoholu v krvi stúpa pomalšie. Ani intenzívny pohyb nemá vplyv na rýchlejšie odbúranie alkoholu. Alkohol sa nedá vypotiť. Túto činnosť preberá z deväťdesiatich piatich percent pečeň a za hodinu sa hladina alkoholu v krvi zníži v priemere len asi o jednu až dve desatiny promile. Zostávajúcich päť percent sa môže dostať z tela von pokožkou, ale nezohráva to nijakú úlohu. Nepomáha ani silná káva či energetické nápoje.

Človek sa môže cítiť vďaka povzbudzujúcim účinkom kofeínu sviežejšie, ale pomalé odbúravanie alkoholu v pečeni a obmedzenú schopnosť reakcie to neovplyvní. Zavádzajúca je tiež predstava, že k úplnému vytriezveniu stačí trocha spánku. To je veľmi vážny omyl, pretože zvyškový alkohol je rovnako nebezpečný, ako jeho skorá konzumácia.

Rovnako to, že sa cítite, po požití alkoholických nápojov pred viacerými hodinami  dobre a triezvo, neznamená, že môžete bezpečne viesť auto, alebo nastúpiť do práce!

Faktory ovplyvňujúce množstvo a dĺžku pretrvávania zvyškového alkoholu v krvi, alebo v dychu :

Hlavné faktory z hľadiska odstránenia alkoholu z organizmu:

• Množstvo požitého čistého alkoholu
• Čas požitia alkoholu
• Dĺžka doby od požitia alkoholu

Vedľajšie faktory ovplyvňujúce odstraňovanie alkoholu z organizmu :

1. pohlavie (pokiaľ ste mužského pohlavia, máte väčšiu výhodu oproti ženám)
2. výška, hmotnosť
3. rýchlosť, s akou alkohol človek požíva
4. psychický a fyzický stav človeka
5. ochorenie pečene (spomaľuje odbúravanie alkoholu)
6. súčasná liečba niektorými liekmi (spomaľuje odbúravanie alkoholu)                                     

Orientačná tabuľka zbavovania sa  vypitého alkoholu :

Úplné zbavenie sa alkoholu u muža vážiaceho 85 kilogramov

Zdroj : BESIP – ČR.

Najistejšia je, v každom takomto prípade, koncová, vlastná  kontrola alkoholu v dychu alkoholtesterom (vždy to vyjde lacnejšie, ako prípadné následky) – tesne  pred  nástupom do práce, alebo pred sadnutím si za volant auta, alebo iného dopravného prostriedku a zodpovedné riadenie sa podľa zisteného aktuálneho výsledku.

Efekt používania mobilov na naše zdravie je predmetom mnohých prebiehajúcich výskumov. S troškou „nadsázky“ možno konštatovať, že používanie mobilov je naživo prebiehajúci pokus s dosiaľ neznámym výsledkom. Súčasné mobilné telefóny zvyčajne pracujú na frekvenciách 450 - 2700 MHz. Je to tá časť elektromagnetického spektra, za ktorou nasleduje infračervené žiarenie a viditeľné svetlo.

Elektromagnetické žiarenie preniká do tela podľa toho, akú má vlnovú dĺžku (pri vlnovej dĺžke mobilných telefónov preniká žiarenie do tela do hĺbky niekoľko centimetrov). Z meraní, ktoré sa uskutočnili vyplýva, že okolo 50% vyžiareného výkonu môže byť absorbované v hlave. Elektromagnetické žiarenie je v tkanive absorbované a premenené na teplo. Množstvo tohto tepla je však zanedbateľné, takže nespôsobuje taký ohrev, ktorý by bol merateľný. Okrem tepelných účinkov má elektromagnetické žiarenie aj tzv. netepelné účinky, ktoré však nie sú ešte dostatočne preskúmané. Jedná sa hlavne o zmeny aktivity bunkových membránových enzýmov, potláčanie aktivity niektorých buniek imunitného systému  a zmeny energetického metabolizmu neurónov. Všeobecne platí, že účinky elektromagnetického poľa sú výraznejšie u mladších jedincov.

Ochranu zdravia pred nepriaznivými účinkami elektromagnetického poľa rieši NV SR č.329/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu. Najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia nie sú pri používaní mobilných telefónov prekročené. 

Existuje obava, že žiarenie mobilov spôsobuje rakovinu.

V roku 2011 IARC (medzinárodná organizácia pre výskum rakoviny) zaklasifikovala žiarenie mobilných telefónov do kategórie – MOŽNÝ KARCINOGÉN! Čo v preklade znamená, že by toto žiarenie za určitých okolností mohlo spôsobovať vznik nádorov, ale nie je to isté a z tohto dôvodu si to vyžaduje ďalší dlhodobý výskum a sledovanie.  WHO k tomu podala vyhlásenie, že súčasne nie sú známe nežiadúce účinky na zdravie užívateľov mobilov. Napriek tomu niektoré vlády odporučili opatrné používanie mobilov z dôvodu minimalizovania expozície svojich občanov EMG žiareniu.  Zvýšenú opatrnosť cítiť najmä v ochrane detí a tehotných žien. Deti absorbujú okolo 60 percent žiarenia z mobilu viac než dospelý (tenšia kosť hlavy+ väčší obsah vody v tkanivách).

Tejto problematike sa venovali a naďalej venujú viaceré epidemiologické štúdie na ľuďoch a na zvieratách, avšak v žiadnej sa doteraz nepreukázalo zvýšené riziko vzniku onkologických ochorení.

Ako sa znáša  mobil s  volantom

Patríme medzi krajiny , kde je telefonovanie počas jazdy možné len s hands-free resp. repro- módom. Aj keď mnohé štúdie preukázali, že použitie handsfree počas jazdy nie je o nič bezpečnejšie ako telefonovanie s mobilom na uchu. Zistilo sa, že duševná príprava na rozhovor a samotne vedenie rozhovoru kladie na mozog veľké nároky a spôsobuje oslabenie koncentrácie a spomalenie reakčného času. Za pomerne nebezpečné sa považuje esemeskovanie, kde sa riziko nehody z dôvodu nepozornosti zvyšuje asi 6- násobne. 

Hlavné doporučenia na používanie mobilu s ohľadom na naše zdravie

1. telefonuj striedmo, maximálne do 30min denne (zníženie dávky žiarenia),
2. používaj handsfree resp. repro-mód (zníženie dávky žiarenia), 
3. nenos mobil na tele (zníženie dávky žiarenia),
4. ak použiješ handsfree, lepšie na obe uši naraz (súmerné zaťaženie sluchu), 
5. v aute, na bicykli, ako chodec v premávke, alebo pri iných potenciálne rizikových činnostiach netelefonuj vôbec (zníženie ostražitosti),
6. deti a tehotné ženy by mali telefonovať čo najmenej a ak, tak s použitím handsfree či repro-módu (zníženie dávky žiarenia).

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča opatrný prístup v oblasti používania mobilných telefónov, hlavne z dôvodu istej vedeckej neistoty v oblasti dlhodobých účinkov mobilov (EMG žiarenia) na naše zdravie. 

Milá Darina, podľa príznakov, čo ste popísali, by mohlo ísť o syndróm vyhorenia (bornout syndróm). V dnešnej dobe je to veľmi časté postihnutie. Ide o stav fyzického, emočného a mentálneho vyčerpania. Postihuje predovšetkým  profesie ako sú učitelia, lekári, sestry, alebo sociálny pracovníci, ale aj manažéri. Sú to zamestnania, ktoré si vyžadujú prácu s ľuďmi, vysokú náročnosť a zodpovednosť. Ide často o zdĺhavý proces a často si to postihnutý ani neuvedomí, alebo nechce pripustiť.  Zmeny v správaní si všimnú príbuzní, priatelia alebo spolupracovníci.

Syndróm vyhorenia prebieha v niekoľkých fázach:

1. Nadšenie

Dotyčný je plný elánu, očakávania a nadšenia. Pracuje s vysokým nasadením a čaká úspech v práci aj v živote. Do všetkého sa vrhá bezhlavo a s nadšením. Človek má vysoké požiadavky na seba a okolie.

2. Stagnácia

Počiatočné nadšenie upadá, vyskytujú sa čoraz väčšie prekážky a človek zisťuje, že nie všetko sa dá vyriešiť alebo zvládnuť. Dotyčný má pocit, že akokoľvek sa snaží, stojí na mieste a nemôže vyjsť z kruhu von.

3. Frustrácia
Človek začína o sebe pochybovať,  svoje okolie vníma negatívne, vo všetkom nachádza len chyby, zaujíma negatívny postoj, často sa háda so svojimi nadriadenými, alebo blízkou rodinou.

4. Apatia

Človek pociťuje bezmocnosť. Cíti sa  frustrovaný, ale zároveň si uvedomuje, že je závislý od práce a financií. Začínajú sa objavovať zdravotné problémy, poruchy spánku, bolesti hlavy, nervozita alebo tráviace problémy.

5. Vyhorenie

Ak sa situácia včas nepodchytí, nastáva štádium emočného vyčerpania, ktoré môže viesť až k tomu, že dotyčný nevládze vykonávať ani  bežné úkony ako vstať z postele, umyť sa alebo ísť na nákup.

Ako pri každom ochorení aj tu je dôležitá prevencia.  Prevencia spočíva v znižovaní stresu v okolí.

• Dávať si len také úlohy, ktoré sme schopní zvládať. Ak máme príliš vysoké nároky, často ich nedokážeme splniť a to vedie k frustrácii.
• Treba si plánovať svoj voľný čas. Nájsť si koníčka, stretávať sa s priateľmi. Ak máme prácu zameranú skôr  duševne, vhodné je zájsť do posilňovne alebo fitnescentra.
• Treba sa naučiť hovoriť „nie“. Nie všetkým vieme pomôcť a nie všetko dokážeme zmeniť. Treba si určiť pokiaľ to ešte zvládame, a čo už nie.
• Treba na sebe hľadať tie dobré vlastnosti a schopnosti, povedať si v čom sme dobrí.
• Vhodné je si nájsť niekoho komu môžeme veriť, kto nás vypočuje.  Niekedy nám pomôže ak svoje pocity prejavíme navonok.
• Niekedy je potrebné zmeniť prácu, nájsť si takú, ktorá nás uspokojí, kde sa nebudeme cítiť zbytoční, vhodné je prehodnotiť finančnú stránku a možno znížiť z našich nárokov a uskromniť sa.

Dôležité je rozpoznať včas príznaky a odlíšiť toto ochorenie od iných ochorení. Doporučila by som Vám vyhľadať odborníka ako je psychológ, alebo psychiater. Ľudia sa často boja navštíviť takýchto odborníkov kvôli okoliu, alebo strachu zo straty zamestnania.  V dnešnej dobe je takéto myslenie zastaralé a niekedy vie z bezvýchodiskovej situácie pomôcť len špecialista.

Klimatizácia sa počas letných dní stáva spoločníkom mnohých z nás. Na to, aby nám leto spríjemnila a nestala sa zdrojom nepríjemných ochorení, je potrebné vedieť klimatizáciu správne používať.

To ako človek reaguje na klimatizáciu závisí od jeho vnímavosti, odolnosti organizmu a zdravotného stavu. Ak klimatizáciu počas leta nastavujeme vo vnútorných priestoroch stále na rovnakú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môže byť klimatizácia príčinnou rôznych zdravotných problémov. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách trpia až 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, celkové oslabenie organizmu. Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba teda, pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. Nízka teplota v interiéri môže prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia môže znamenať riziko pre naše zdravie. Chladný cirkulujúci vzduch vyvoláva rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, bolesť hlavy.  Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, nosných dutín. Klimatizácia vplýva aj na pohybovú sústavu a svalstvo, ktoré sa môže podchladiť a tým môžu vznikať bolesti kĺbov či bolesti chrbtice.

Základné pravidlá pre správne používanie klimatizácie:

• optimálna teplota - aby nám klimatizácia neškodila, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím bol v rozsahu  5 - 7 stupňov Celzia.
• správne rozmiestnenie klimatizačných jednotiek – ak klimatizácia ochladzuje len určitú časť kancelárie a časť kolegov sedí v svetroch a trpí permanentnou nádchou, pričom ostatní takmer ochladzovanie vzduchu necítia, problémom môže byť nedostatočný počet klimatizačných jednotiek, alebo ich nesprávne umiestnenie. V prípade, ak nie je možné klimatizačné jednotky premiestniť, mal by zamestnávateľ usporiadať pracovné miesta tak, aby nikto zo zamestnancov nesedel v zónach prievanu.
• vyhýbať sa teplotným šokom - prechod z chladného do horúceho prostredia spôsobuje  tzv. teplotný šok, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu. Preto sa odporúča pri prechode z klimatizovanej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia zotrvať chvíľu v neklimatizovanom priestore (napr. chodba) a až potom ísť von. Teplotný šok zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme, nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky.
• vetranie klimatizovaných priestorov – priestory s klimatizáciou je potrebné aspoň dvakrát denne vyvetrať
• pravidelná údržba klimatizácie - čistote vzduchotechnických systémov sa často nevenuje dostatočná pozornosť. Klimatizačnú jednotku treba pravidelne kontrolovať a zabezpečovať jej pravidelné čistenie a výmenu filtrov (na základe pokynov výrobcov). Prúdenie vzduchu cez zanesené, znečistené filtre je najlepšou cestou ako účinne distribuovať rozličné vírusy a baktérie po celej kancelárii, čo môže viesť k vzniku infekcií v horných a dolných dýchacích cestách.

S bolesťou chrbta sa stretol už každý z nás. Často tieto príznaky podceňujeme a riešime, až keď nás bolesť prinúti zostať na lôžku. Ochorenia podporno-pohybového aparátu postihujú okolo 400 miliónov ľudí na svete. S bolesťou chrbta sa stretávame u ľudí vo výrobnej sfére, ako aj v nevýrobnom sektore. Tieto ochorenia zaraďujeme medzi tzv. civilizačné ochorenia, ochorenia modernej doby.

1. Nesprávne držanie tela (predsúvanie brady, zaguľatenie chrbta, prehýbanie sa v driekovej oblasti, aj stres vplýva na nesprávne držanie tela).
2. Zlý stav vzpriamovačov chrbtice (ochabnutie svalov chrbta, nesprávne držanie tela).
3. Sedavé zamestnanie (nesprávna pracovná poloha, nesprávna výška stola, alebo nevhodne umiestnený počítač).
4. Ťažká práca, zdvíhanie bremien (nesprávna manipulácia s bremenami, preťažovanie svalov ťažkými bremenami, nepoužívanie vozíkov na prenos bremien).
5. Jednostranná záťaž (jednostranná pracovná poloha, napr. vzpažené ruky alebo práca v predklone).
6. Obezita (nadváha zaťažuje celý pohybový aparát, svaly, kĺby, šľachy).
7. Prechladnutie (nesprávne oblečenie a vrstvenie, oblečenie, ktoré nesaje pot).

V tomto prípade najviac platí „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“.
Najlepším liekom je prevencia. Zamerať sa na správne držanie tela pri chôdzi a v sede, nehrbiť sa. Taktiež je dobré spevniť chrbtové svaly, aby pomáhali chrbtici v správnom postavení. Tieto cviky nie sú namáhavé a sú vhodné pre mladých, či starších ľudí. Cvičte pomaly, nie švihom. Dôležité je pritom dýchanie. Dýchajte pokojne a nezadržujte dych. Niekedy stačí denne len pár minút, ale cvičenie by malo byť pravidelné. Často sa dajú využiť aj krátke prestávky v práci, kedy urobíte pár predklonov a záklonov a uvoľníme tak svaly, ktoré boli pri práci napnuté.

Chrbtici neprospieva nadmerná hmotnosť. Naša chrbtica nie je prispôsobená na takú záťaž. Vhodnou stravou a pravidelnou fyzickou aktivitou môžeme obezite predchádzať. Strava by mala byť pestrá, vyvážená a  príjem energie by  nemal byť väčší ako výdaj. Nadbytok soli a tukov neprospieva ani našim cievam a vedie aj k iným ochoreniam ako sú napríklad vysoký krvný tlak, alebo cukrovka.

Množstvo Slovákov pracuje vo výrobných či logistických spoločnostiach. Pracovné podmienky nie vždy spĺňajú legislatívne stanovené kritéria a sú ergonomicky vhodné. Práve pracovná zdravotná služba zabezpečuje pre zamestnávateľov hodnotenie týchto podmienok, ale hlavne poradenstvo pre úpravu týchto pracovísk tak, aby z pohľadu ergonómie práce čo najmenej negatívne ovplyvňovali zdravie zamestnancov.

Bolesti chrbta sú častou príčinou vyradenia z pracovného procesu a vedú k invalidizácii človeka či čiastočnej, alebo úplnej. Preto si každý rozumný človek uvedomí, že sa vyplatí investovať do prevencie a tak ovplyvniť kvalitu svojho zdravia a aj celého života.

Bolesti chrbta sú častou príčinou vyradenia z pracovného procesu a vedú k invalidizácii človeka či čiastočnej, alebo úplnej. Preto si každý rozumný človek uvedomí, že sa vyplatí investovať do prevencie a tak ovplyvniť kvalitu svojho zdravia a aj celého života.

Tak ako únava pri sedavej práci postihuje pohybový aparát,  rovnako postihuje aj aparát zrakový, ktorý je pri práci do blízka namáhaný veľmi intenzívne. Na rozdiel od telesných cvikov na odstránenie únavy pohybového aparátu však nie sú zväčša  dostatočne známe spôsoby ako zmierňovať príznaky únavy zrakovej.  Tá vzniká ako dôsledok  nadmerného zaťaženia najmä okohybných svalov, svalov ovládajúcich vyklenutie očnej šošovky,  rozťahovanie a sťahovanie dúhovky, ako aj zrýchleným spotrebovaním zrakových pigmentov v sietnici. Aby vás takéto ťažkosti trápili čo najmenej, máme tu pre vás minireceptár očnej gymnastiky:

Cvičenie 1- Palming (dlaňovanie)

Na vytvorenie optimálnej zrakovej pohody je nevyhnutné, aby striedanie vnemov svetla a tmy bolo častejšie, lebo sa tým podporuje regenerácia očných pigmentov v sietnici. Vedomé zatváranie očí ako aj  žmurkanie regeneráciu podporuje. Odporúča sa preto tzv. optický pôst. Cvičenie umožňujúce tento typ pôstu označujeme termínom palming (angl."palm" = dlaň). Skúsme si na chvíľku ľahko  priložiť dlane  na zatvorené oči. Tým, že na sietnicu nedopadá svetlo, dochádza k regenerácii pigmentov  sietnice. Toto cvičenie tiež prispieva k relaxácii okohybných svalov, ktoré sa počas cviku uvoľnia a čiastočne zregenerujú.. Ak nám to je príjemné, môžeme skúsiť kombinovať palming  s miernou masážou okolia očí letmými krúživými pohybmi. Niekedy si to neuvedomujeme, ale podobné cvičenia robíme pri príznakoch zrakovej únavy aj podvedome, mozog si ich sám vypýta.

Cvičenie 2- Relaxing (uvoľnenie)

Toto jednoduché a príjemné cvičenie má za úlohu  uvoľniť  okohybné svaly, ktoré sú pri pohľade do blízka nadmerne namáhané tým, že udržujú očné gule v trvalo zbiehavom postavení (normálne postavenie očných gúľ je také, že ich osi sú rovnobežné - akoby sme sa dívali do nekonečna).  Pomaly zdvihneme pohľad od činnosti vykonávanej dlhšiu dobu na blízko a zadívame sa na chvíľu do diaľky.  Pokiaľ nám je to príjemné, môžeme pomalými pohybmi očí sledovať  vzdialené predmety z jednej strany na druhú a naspäť (obrysy stromu cez okno, vzdialené rohy a kúty v miestnosti a pomyselné čiary, ktoré ich spájajú).  Cvičenie vykonávame pomaly, uvoľnene.

Cvičenie 3- Blinking (žmurkanie)

Pri práci najmä s monitormi sa žmurkanie najmä pri veľkom sústredení znižuje z 20 krát za minútu len  na 5 krát za minútu. Predná povrchová vrstva očnej gule – rohovka, nemá cievne zásobenie, ale je zásobovaná prenikaním potrebných látok z okolia. Nedostatočné žmurkanie neudržuje povrch rohovky vlhký, a to vedie nielen k zhoršenej  výžive rohovky ale aj k nepríjemným subjektívnym pocitom sprevádzajúcim syndróm tzv. suchých očí (rezanie, pálenie, svrbenie, znížená ostrosť zraku, zraková únava). Doporučuje sa preto vedome žmurkať najmä pri dlhodobejšej práci so zobrazovacími jednotkami. Môžeme skúsiť aj žmurkacie jogové cvičenie. Oči zatvoríme, a žmúrime čo najsilnejšie po dobu 20-30 sekúnd. Potom uvoľníme. Dochádza k intenzívnemu prekrveniu celej oblasti očí a odstraňovaniu metabolitov spôsobujúcich únavu.

Všetky cvičenia opakujeme podľa individuálnej potreby, pri nepretržitej práci do blízka aspoň raz za 15 minút. Riadime sa zásadne svojou intuíciou. Tempo a počet opakovaní si volíme sami.

Každá práca  prináša so sebou nejaké riziká. Aj práca s počítačom (práca so zobrazovacími jednotkami) môže spôsobiť poškodenie zdravia. V práci trávime väčšiu časť dňa a preto je veľmi dôležité v akom prostredí pracujeme. Základnými pravidlami, ktoré budeme v práci rešpektovať vytvoríme príjemné pracovné prostredie nielen sebe, ale aj kolegom v spoločnej kancelárii.

Pre každú prácu je dôležité usporiadanie pracoviska. Aby sme sa pri práci cítili dobre pomôže nám správny výber:

• pracovný stôl (farba, veľkosť, výška ako aj priestor na dolné končatiny pod stolom),
• správna stolička (pojazdná s 5 ramenným základom, výškové nastavenie sedadla, polohovanie opierky chrbta, opierky lakťov, veľkosť a hĺbka sedadla a aj materiál, z ktorého je sedadlo vyrobené),
• dostatočný priestor pracoviska (nezastavaná plocha okolo pracovného stola - umiestnenie nábytku),
• podložka pod zápästie,
• podložka pod nohy.

Aj zdanlivé maličkosti nám vedia zlepšiť náladu. Určite k tomu neprospieva pracovný stôl zahádzaný kopou papiera. Umiestnením odkladačov a roztriedením dokumentov podľa dôležitosti si stôl upraceme a urobíme si dostatok miesta pre zmenu polôh rúk pri písaní na klávesnici (predchádzanie bolestí a tŕpnutiu prstov).

V moderných budovách sa vyskytujú kancelárie s väčším počtom pracovných miest – tzv. open office. Pre prácu s počítačom je dôležité správne osvetlenie. V takýchto kanceláriách zamestnanci pracujúci pri okne sú oslňovaní a musia používať žalúzie a pracovné miesta vzdialené od okien majú nedostatok svetla a musia pri práci používať umelé osvetlenie. Okno by malo byť umiestnené kolmo na obrazovku, aby sme zabránili oslňovaniu a odleskom od obrazovky, čo spôsobuje zrakovú nepohodu, zvýšenú únavu očí, pálenie očí a neskôr aj potrebu okuliarov.

Ďalšou dôležitou súčasťou pohody na pracovisku sú aj vhodné mikroklimatické podmienky. Pracovisko by malo mať zabezpečený dostatočný prísun vzduchu prostredníctvom otvárateľných okien. Ak je na pracovisku klimatizačná jednotka, mala by byť umiestnená tak, aby nedochádzalo k priamemu prúdeniu vzduchu na zamestnanca (pocit prievanu).

Pri dlhodobom sedení za počítačom trpí celé telo, preto je vhodné prerušovanie práce. Aj na pracovisku sa dá zacvičiť a nezaberie to veľa času. Môžeme sa napríklad každé dve hodiny prejsť po kancelárii (zmena pracovnej polohy, striedanie sedu a stoja, stoj na pätách so striedaním stoju na špičkách). Ponaťahujeme si stuhnuté svaly a predchádzame tvorbe kŕčových žíl. Aj jednoduché očné cviky nám pomôžu odbúrať únavu. Vykonaním jednoduchých cvikov ako je striedanie pozerania sa na blízky a vzdialený predmet – relaxing (uvoľnenie oko-hybných svalov) ako aj častejšie žmurkanie ( zatvorenie očí na 20 – 30 sek. a následné uvoľnenie) tvorba slzného filmu – zabránenie pocitu suchého oka,

Pri predchádzaní poškodenia zdravia nám pomôžu aj pravidelné preventívne lekárske prehliadky v súvislosti s výkonom práce ako aj rehabilitačné cvičenia (škola chrbta) na spevnenie chrbtového svalstva a pre správne držanie tela.

Úpalom označujeme stav, kedy dochádza k prehriatiu organizmu, ktoré sa dostaví pri pobyte v horúcom prostredí (viac než 35 ° C). Vzrastá aj telesná teplota a dochádza k zlyhaniu termoregulácie. Zastavuje sa tvorba potu, ktorého odparovaním sa telo ochladzuje.

Priebeh úpalu môže byť pozvoľný, ale aj veľmi dramatický. Zvyčajne sa dostavia silné bolesti hlavy, vysoká horúčka (až okolo 41°C), závraty, nevoľnosť až zvracanie, rýchle a plytké dýchanie, zvýšená srdcová frekvencia, pocit sucha v ústach, smäd, červeň v tvári. V najhoršom prípade môže úpal vyústiť až do šokového stavu, kedy je potrebné okamžite privolať záchrannú zdravotnú službu.

Ochranou pred úpalom je dostatok tekutín, obmedzenie fyzickej námahy, obmedzenie fyzickej námahy v horúčave predovšetkým v popoludňajších hodinách a nosenie pokrývky hlavy. Ak napriek tomu k úpalu dôjde, je nutné poskytnúť prvú pomoc, ktorá môže postihnutému zachrániť život. Treba postihnutého preniesť do tieňa, najideálnejšia je dobre vetraná miestnosť. Pacientovi treba doplniť tekutiny s chýbajúcimi minerálmi, napr. iónové nápoje, mierne osolená voda. Je nevyhnutné prikladať studené obklady na hlavu a na slabiny ľadové obklady. Odporúča sa zvlhčovať pokožku sprejovaním vodou. Je ale dôležité, aby sme neprišli k druhému extrému a postihnutého nepodchladili.

Teplo môže spôsobiť aj mdloby z horúčavy. Mdloby sú spojené s dlhým pôsobením vysokých teplôt, najčastejšie pri dlhšom státí. Krv sa nahromadí v dolnej časti tela a dôjde k horšiemu prekrvovaniu mozgu. V teple je tiež vyššia strata tekutín potením. Postihnutý býva bledý, studeno sa potí, má zrýchlený tep, môže pociťovať  nevoľnosť, závraty a môže odpadnúť. Tomuto stavu môžete predísť dostatočným príjmom tekutín, občasným ochladzovaním a prechádzaním. Prvá pomoc pri mdlobách - ochladzujeme predovšetkým hlavu postihnutého, dopĺňame tekutiny. Medzi osvedčené patrí mierne osolená voda, studený a mierne osladený čaj s citrónom. Čistá voda nie je vhodná.

S úpalom môže byť spojené aj spálenie slnkom. Pri spálení sa sprchujte v prúde studenej vody, ochladzujte pokožku a zároveň vyplavujete zárodky infekcie. Ale pozor, aby nedošlo k šoku začnite najprv vlažnou a postupne sa schladzujte  Popáleninu od slnka natierajte smotanou alebo zriedenou octovou vodou. Prospešný je tiež biely jogurt, acidofilné mlieko alebo tvaroh v podobe obkladu. Po 15 minútach opláchnite. Ak sa vám pri spálení od slnka objavia pľuzgieriky, nikdy ich neprepichujte. Natrite sa krémom a oblečte si ľahké oblečenie. Ak máte teplotu, ihneď navštívte lekára!